18.02.2016

Štúdium často nesúvisí s budúcou prácou

Každý rok pribúda na slovenskom trhu práce zhruba 40-tisíc absolventov vysokých škôl. V minulom roku vyše 10-tisíc z nich skončilo na úradoch práce a ešte ku koncu roka 2015 prácu stále nemala vyše štvrtina absolventov, čo je alarmujúce číslo. Pritom často len prehliadajú príležitosti, ktoré majú rovno „pod nosom“.

Podľa prieskumu Inštitútu vzdelávacej politiky je u absolventov mnohých študijných odborov nízka miera zhody oblasti štúdia s ich skutočnou prácou. Najnižšiu mieru - len niečo cez 30 % - dosiahli humanitné vedy a najvyššiu mali veterinárstvo a IT. Podobná situácia je aj v zahraničí. Napríklad v USA pracuje podľa prieskumu Federal Reserve Bank of New York len niečo viac ako štvrtina absolventov v odbore, ktorý súvisí s ich štúdiom.
„Nesúlad štruktúry absolventov s potrebami trhu práce určite predstavuje z pohľadu celkového nastavenia vzdelávacej politiky problém, ktorý treba riešiť. Musím však povedať, že zo strany zamestnávateľa nie je pre mňa pri absolventovi oblasť jeho štúdia často taká dôležitá ako jeho osobnosť a samotný prístup k práci,“ hovorí A. Podstrelencová, HR riaditeľka NN Životnej poisťovne a dôchodkových spoločností.

V poisťovníctve rozhodujú soft skills
Vzdelanostná štruktúra záujemcov o zamestnanie v NN je pomerne pestrá. „Na pozíciu finančného agenta, čo je najčastejšia práca u nás, sa napríklad hlásia nielen absolventi škôl s finančným zameraním, ale i mladí ľudia s technickým, zdravotníckym či dokonca umeleckým vzdelaním. Žiadne z nich pritom nepovažujem za prekážku,“ hovorí Podstrelencová. Podobne, ako v mnohých iných pozíciách, aj tu rozhodujú tzv. soft-skills – teda zručnosti ako komunikatívnosť, schopnosť rýchlo sa učiť, tímová spolupráca či analytické myslenie. „Z človeka s dušou obchodníka ľahšie vychováme odborníka na poistenie či dôchodky, ako naopak.“

Škola vám dá rámec, nebojte sa ho prekročiť
Ponuka voľných pozícií v niektorých oblastiach je výrazne limitovaná a sústredenie sa výlučne na ňu môže znamenať, že absolvent si prácu nenájde vôbec alebo len veľmi ťažko, hľadanie môže totiž trvať príliš dlho. Mladí by sa pri hľadaní práce preto nemali báť uchádzať aj o pozície mimo sféry svojho štúdia, aby si zbytočne nezavreli dvere do iných oblastí, v ktorých by sa mohli úspešne uplatniť. Začiatok kariéry je totiž ideálnym štartovacím bodom, kedy má mladý človek možnosť skúšať, čo ho najviac osloví. „Takúto šancu možno už nikdy nebudete mať. Keď už raz nasmerujete svoju kariéru, neskôr len ťažko či výnimočne zmeníte svoju špecializáciu. Práve čas po absolvovaní vysokej školy je ten správny na skúšanie,“ uzatvára Podstrelencová.