Magazín ING Poisťovne 15

Kuriozita: Poistné udalosti naznačujú, že piatky trinásteho možno nie sú iba povera

Nedávno sme mali piatok trinásteho a zisťovali sme, či tento deň nejako ovplyvňuje našich klientov a či stúpa počet nahlásených poistných udalosti. „Čierny piatok“ je už tradične opradený poverami, a kým niektorí ľudia si podľa nich organizujú denný režim, väčšina z nás ich vníma len okrajovo. No ako naznačujú štatistiky hlásených poistných udalostí ING Životnej poisťovne, kus „pravdy“ na legendárnom piatku predsa len môže byť.

Podľa našich údajov sa v piatok trinásteho stáva viac úrazov - Slováci hlásia viac poistných udalostí ako v „bežný deň“. Počas „čiernych“ piatkov totiž ING Životná poisťovňa zaznamenala za posledný rok priemerne o vyše tretinu viac hlásených poistných udalostí ako po iné dni. Konkrétne čísla hovoria, že kým v „bežný deň“ klienti ING Životnej poisťovne na Slovensku nahlásili v priemere „iba“ 35 poistných udalostí, počas piatka trinásteho ich bolo v priemere až 48. To predstavuje rozdiel 37 %.

Odkiaľ sa vzal nešťastný piatok?

Pôvod nešťastia, ktoré údajne na ľudí sadá v tento deň, sa spája hneď s niekoľkými udalosťami a príbehmi. Jedným z nich je báj z nórskej mytológie, ktorá rozpráva o hostine dvanástich bohov vo Valhalle. Tú však prerušil nepozvaný trinásty hosť, zlomyseľný boh Loki. Prinútil slepého boha temnoty, aby vystrelil šíp s imelovým hrotom na Baldura, boha radosti a šťastia. Koniec už poznáme, piatok trinásteho je dňom, keď nás šťastie obchádza a podľa niektorých poverčivých ľudí sa nám smola lepí na päty.

Povera či realita?

Na piatku trinásteho je podľa mnohých ľudí nešťastné úplne všetko. Už samotné číslo trinásť predstavuje hrozbu, keďže je opakom harmonickej dvanástky. Napríklad v USA narástla miera strachu z čísla 13 až do takých rozmerov, že tam existujú hotely, v ktorých chýba 13. poschodie. V magickú moc piatku s číslom 13 verili i mnohí známi umelci či politici. Rozmer fóbie z tohto dňa spôsobil, že v medicínskom svete získala vlastný odborný názov a špecifikáciu ako friggatriskaidekafóbia, teda strach z piatku trinásteho. Touto fóbiou s krkolomným názvom trpel napríklad americký prezident Franklin Roosevelt, ktorý v tento deň nikdy necestoval. Podobne, ak nie horšie, vnímal piatok trinásteho aj Wolfgang Goethe, ktorý „čierne piatky“ vždy preležal v posteli a strach neobišiel dokonca ani Napoleona, ktorý v tento deň nikdy nepodnikal výpravy.

Najbližší piatok trinásteho nás čaká 13. decembra, a tak sa radšej majte na pozore a dávajte si väčší pozor na úrazy ako zvyčajne.

Čo je SEPA a čo so sebou prinesie?

SEPA = Single €uro Payments Area
SEPA priestor = EÚ + Nórsko, Lichtenštajnsko, Island, Monako a Švajčiarsko

Od 1. februára 2014 musia všetky firmy na Slovensku prejsť na pravidlá a štandardy bezhotovostného platobného styku, ktoré definuje nová európska legislatíva SEPA.

SEPA umožní realizáciu a prijímanie platieb v rámci tzv. SEPA priestoru za rovnakých podmienok a odstráni rozdiely medzi zahraničnými a tuzemskými platbami. Na platobný styk v eurách tak bude postačovať jeden bankový účet v ktorejkoľvek krajine.
SEPA priestor zabezpečí jednotné podmienky pre spracovanie bezhotovostných prevodov (Credit Transfer) a priamych inkás (Direct Debit) pre všetky ekonomické subjekty EÚ. Zároveň je definovaný spoločný rámec pre používanie platobných kariet.
Dôležitou informáciou pre nás a našich klientov teda je, že podniky budú od 1.2.2014 v platobnom styku s bankami používať čísla účtov príjemcu vo formáte IBAN a pri zadávaní zahraničného platobného príkazu sa bude uvádzať tzv. swiftový kód banky príjemcu BIC. Nový systém by mal byť testovaný s dostatočným predstihom a my vám o ňom viac povieme v ďalšom (decembrovom) čísle nášho magazínu.

Red.

Prieskum: Život si chránia skôr muži a Slováci sa majú lepšie ako Česi

Podľa zistení ING Životnej poisťovne štvrtina Slovákov považuje za dostatočné poistiť v rámci rodiny iba jedného z partnerov a z toho až 77 % respondentov by volilo muža alebo partnera s vyšším príjmom, čo je podľa štatistík opäť muž. Naopak, ženu by poistilo iba 13 % opýtaných. Pokiaľ ide o financie, štvrtina Slovákov sa má lepšie ako v minulom roku a pozitívne vidíme aj našu finančnú budúcnosť.

Podľa prieskumu ING Životnej poisťovne 27 % slovenských klientov poisťovní považuje za dostatočné uzavrieť životné poistenie v rámci rodiny či spoločnej domácnosti len pre jedného z partnerov. Pritom o nevyhnutnosti finančnej ochrany zdravia je presvedčených 75 % respondentov. "Rozpor medzi tým, čo by sme robiť mali, a tým, čo v skutočnosti robíme, je pre oblasť životného poistenia typický. Slováci sú v prvom rade známi svojou podpoistenosťou. Najnovšie sa navyše ukázalo, že v tomto smere aj značne diskriminujú na základe pohlavia. Žena je z pohľadu finančného prínosu pre rodinu vnímaná ako menej významná v porovnaní s mužom," komentuje výsledky prieskumu Renata Mrázová, generálna riaditeľka pre poistenie a dôchodky ING ČR/SR. Podľa 43 % Slovákov Podľa prieskumu ING Životnej poisťovne 27 % slovenských klientov poisťovní považuje za dostatočné uzavrieť životné poistenie v rámci rodiny či spoločnej domácnosti len pre jedného z partnerov. Pritom o nevyhnutnosti finančnej ochrany zdravia je presvedčených 75 % respondentov. "Rozpor medzi tým, čo by sme robiť mali, a tým, čo v skutočnosti robíme, je pre oblasť životného poistenia typický. Slováci sú v prvom rade známi svojou podpoistenosťou. Najnovšie sa navyše ukázalo, že v tomto smere aj značne diskriminujú na základe pohlavia. Žena je z pohľadu finančného prínosu pre rodinu vnímaná ako menej významná v porovnaní s mužom," komentuje výsledky prieskumu Renata Mrázová, generálna riaditeľka pre poistenie a dôchodky ING ČR/SR. Podľa 43 % Slovákov by tak mal byť poistený člen domácnosti s vyšším príjmom, 34 % výslovne určilo muža. V súčasnej dobe slovenské poisťovne registrujú takmer 3,6 milióna zmlúv o životnom poistení.

Kto z partnerov by mal mať uzatvorené životné poistenie?

"Čiastočne sa tento stav odvíja od výšky platov, svoj podiel na ňom má však aj nízka sebadôvera žien v zamestnaní, ako aj v osobnom živote. Vhodnou ukážkou nedostatočného sebavedomia je 55 % žien, ktoré sa domnievajú, že keby v minulosti neboli váhali, mohli byť dnes inde," opisuje Renata Mrázová. Kým priemerný plat muža v roku 2011 predstavoval podľa Slovenského štatistického úradu 966 eur, ženy zarábali v priemere len 732 eur, čo je o 25 % menej.

Muži míňajú peniaze ľahšie, naopak ženy sporia viac

Pre ženu je do veľkej miery ústrednou životnou témou rodina, jej zdravie, harmónia a bezpečie. Muži viac inklinujú k bezstarostnému životnému štýlu. Sú skôr ambicióznejší a radi si robia, čo chcú. Ženy sa o niečo viac zaoberajú aj finančnou stabilitou celej rodiny, o čom svedčia i výsledky prieskumu - 62 % žien má obavy z neistej budúcnosti, čo je o 10 % viac než mužov. Nežné pohlavie teda menej riskuje a prevažne sa riadi heslom "menej je niekedy viac". Takmer 70 % žien uviedlo, že sa bojí brať si pôžičku. Ďalej sa ukázalo, že ženy sú sporivejšie – napríklad pri nákupoch vyhľadávajú najvýhodnejšie ponuky a pri nižšej cene sú ochotné zľaviť z nárokov na kvalitu. Viac ako polovicu žien zabolí, ak musia minúť nejaké peniaze. "Na jednej strane ženy držia rodinný rozpočet pevne v rukách, na strane druhej sú citlivé voči potrebám ostatných. V porovnaní s mužmi tak napríklad častejšie prispievajú na charitu," uzatvára Renata Mrázová.

Financie a slovenský paradox – budúcnosti sa nebojíme, ale šetríme na horšie časy

Z hľadiska financií sme výrazne spokojnejší ako naši českí susedia, z ktorých zlepšenie súčasnej finančnej situácie v porovnaní s rokom minulým deklarovalo len 17 % opýtaných. Samotné zistenie, že Slováci cítia väčšiu finančnú istotu a stabilitu, je pomerne prekvapivý. Všeobecne totiž zarábame výrazne menej ako Česi: kým priemerný plat Slovákov bol v roku 2012 len 805 eur, Česi priemerne zarobili 984 eur, čo je vyše 20 % rozdiel. Ani to však neuberá nášmu obyvateľstvu na optimizme ohľadom ich finančnej situácie v budúcnosti. 24 % z nás očakáva o rok väčší prílev peňazí do svojho privátneho rozpočtu. V Česku takto ružovo vidí svoju budúcnosť iba 15 % opýtaných.

Na druhej strane pre oba národy platí, že peniazom prisudzuje výrazná väčšina (79 % opýtaných v Česku a 74 % u nás) väčšiu dôležitosť ako pred niekoľkými rokmi. Rozvaha vo finančných záležitostiach je základom pre pozitívne vnímanie finančnej situácie dnes aj do budúcnosti. Až 61 % opýtaných Slovákov (v ČR je to 60 %) priznáva, že peniaze sú častým predmetom diskusií v rodine a že si výdavky pravidelne kontrolujú, aby s peniazmi na konci mesiaca vyšli. „Ide  o zaujímavý paradox, nakoľko Slováci vidia svoju budúcnosť optimisticky, v ich správaní sú však ostražití a vo svojom nákupnom správaní prejavujú túžbu ušetriť na horšie časy,“ komentuje výsledky prieskumu Renata Mrázová, generálna riaditeľka pre poistenie a dôchodky, ING ČR/SR.

Pri nákupoch hľadáme najvýhodnejšie ceny

Babka k babce, budú kapce. Tohto slovenského príslovia sa Slováci držia vo výraznej miere. Svoje výplaty rozhodne nechcú utrácať v obchodoch pri nákupe predraženého tovaru. Takmer 80 % opýtaných sa vždy snaží nájsť najvýhodnejšie ceny a viac ako polovica nakupuje radšej vo veľkom množstve, aby ušetrila. A keď je to potrebné a výhodné, ľudia sa radi uskromnia: až 54 % respondentov je ochotných zľaviť z nárokov na kvalitu pri nižšej cene výrobku.
Napriek ostražitosti a zodpovednému prístupu k míňaniu svojich financií, niektorí Slováci a Česi prejavujú odvážnosť kúpou neznámeho produktu len na základe reklamy. Výskum ukázal, že 23 % Slovákov si kúpi a vyskúša neoverený a neodporúčaný tovar, tzv. mačku vo vreci alias teleshopping. Na českej strane je to o 10 % menej ľudí.
Niekedy teda ani nižšie príjmy nezastavia našu zvedavosť a túžbu okúsiť niečo nové. Slováci tak dokazujú, že z času na čas sa prílišným plánovaním nenechajú limitovať.

O prieskume

Prieskum ING Životnej poisťovne „Klientela životného poistenia“ prebiehal formou kvantitatívnych osobných rozhovorov v októbri 2012 na vzorke s 1081 respondentmi.

Zdroje dát
ŠU SR – štatistika priemernej mesačnej mzdy mužov a žien http://portal.statistics.sk/files/KrajskeSpravy/KE/gender2012/cely/gender-2012.pdf (str. 48, 49)
SLASPO – výkaz NBS o poistnom trhu

Red.

Ťažšia ekonomická situácia núti firmy siahať na benefity

Väčšina zamestnancov na Slovensku dostáva od svojho zamestnávateľa aspoň jeden benefit. Zhoršujúca sa ekonomická situácia však spôsobuje, že rozsah  benefitov oproti minulému roku poklesol. Tieto zistenia vyplývajú z výsledkov prieskumu zamestnaneckých benefitov, ktorý na prelome júla a augusta 2013 uskutočnila ING - časť pre poistenie a dôchodky. Dobrou správou je, že aj napriek horšej ekonomickej situácii, zamestnávateľom stále záleží na zabezpečení zamestnancov na dôchodok – doplnkové dôchodkové sporenie aj v tomto roku poskytuje ako benefit vyše 60 % firiem. V budúcom roku firmy očakávajú zachovanie benefitov na dnešnej úrovni.

Horšia situácia firiem na Slovensku spôsobila stagnáciu a čiastočnú redukciu poskytovaných benefitov. Podľa výsledkov tohtoročného prieskumu, väčšia skupina firiem hodnotí svoju situáciu ako zhoršujúcu sa (36 %) a iba jedna pätina firiem pociťuje zlepšenie ekonomickej situácie. Tento fakt priamo vplýva na poskytovanie zamestnaneckých benefitov: častejšie ich poskytujú firmy, ktoré hodnotia svoju ekonomickú situáciu pozitívnejšie. Pozíciu najposkytovanejšieho benefitu roku 2013 prevzali stravné lístky (v roku 2012 firemný mobil), ktoré poskytuje 96 % firiem na Slovensku. Tento benefit má zabezpečiť, kvôli zákonnej povinnosti zamestnávateľa, stravovanie vlastným zamestnancom špecifickú pozíciu. To potvrdzujú aj výsledky z Českej republiky, kde takáto povinnosť neexistuje a stravné lístky sa tak nedostali ani medzi top 3 najčastejšie ponúkané benefity.

Na Slovensku patrí do prvej trojky najčastejších benefitov okrem stravných lístkov ešte pitný režim a firemný mobil. Najviac spomedzi benefitov narástol pitný režim (medziročne viac o 6 percentných bodov) a 13. plat. Bonusovú odmenu plánuje v tomto roku poskytnúť viac ako polovica firiem na Slovensku (medziročne viac o 5 percentných bodov), za čo jej, na rozdiel od roku 2012, patrí pozícia v Top 10 najčastejších benefitov.

Motivácia zamestnávateľov zabezpečiť zamestnancov na dôchodok je stále silná

Doplnkové dôchodkové sporenie (DDS) je v porovnaní s minulým rokom stabilné – v ponuke ho má stále vyše 60 % firiem: „Zamestnávatelia sa tak aj napriek sťaženej ekonomickej situácii stále snažia pomôcť svojim zamestnancom udržať si dobrú životnú úroveň aj v budúcnosti,“ dodáva Juraj Dlhopolček, výkonný riaditeľ pre dôchodky a firemný obchod ING. V ČR poskytuje rovnaký dôchodkový benefit (penzijní připojištění) o niečo väčší počet firiem (68 % v ČR vs. 62 % v SR), v rebríčku najpopulárnejších benefitov sa však zhodne umiestnili na 8. mieste. „U našich českých susedov existuje legislatívna možnosť odpočtu zo základu dane nielen pre zamestnávateľa, ale aj pre zamestnanca. A okrem týchto daňových výhod, je tu aj štátny príspevok, čo na Slovensku úplne absentuje. No vzhľadom na pripravované legislatívne zmeny v slovenskom III. pilieri je pravdepodobné, že vďaka daňovej výhode a vyššiemu dopytu po sporení na dôchodok bude postupne rásť motivácia zamestnávateľa ponúkať tento benefit aj u nás,“ komentuje výsledky Juraj Dlhopolček.




Podľa výsledkov prieskumu 79 % firiem, ktoré ponúkajú príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie, ponúka tento príspevok všetkým zamestnancom. U tých zamestnávateľov, ktorí príspevok poskytujú len niektorým skupinám, najčastejšie rozhoduje rizikovosť danej pozície alebo status zamestnanca s trvalým pracovným pomerom.

O prieskume

Prieskum o zamestnaneckých benefitoch realizovala spoločnosť ING –časť pre poistenie a dôchodky (zahŕňa spoločnosti ING Životná poisťovňa, a.s., ING Tatry – Sympatia d.d.s., a.s. a ING dôchodková správcovská spoločnosť, a.s.) v dňoch 3. 7. – 5. 8. 2013. Zúčastnilo sa ho 100 spoločností.

Red.

III. pilier: Čo prináša novela zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení?

Zákon regulujúci dobrovoľný súkromný dôchodkový systém nepodlieha tak často legislatívnym zmenám ako II. pilier dôchodkového systému. Novela doplnkového dôchodkového sporenia, schválená 13. septembra Národnou radou SR, sa však dá považovať za „reformu“ III. piliera.

Poslanci odsúhlasili tzv. Richterove zmeny v III. dôchodkovom pilieri. Zákon však musí ešte podpísať prezident republiky, a platným sa stane až uverejnením v Zbierke zákonov v SR. Medzi tie pozitívne bez pochyby patrí obnovenie daňovej úľavy pre účastníkov doplnkového dôchodkového sporenia. Účastník si bude môcť znížiť svoj základ dane o zaplatené príspevky do sumy 180 eur ročne a daň z príjmov sa mu tak zníži o 34,2 eura. Táto daňová úľava sa však bude týkať len účastníkov, ktorí si zmluvu uzatvoria po 1. januári 2014, resp. účastníkov, ktorí pristúpia na nové pravidlá doplnkového dôchodkového sporenia uvedené v zákone. Ďalšou zmenou bude v priebehu 1. polroka 2014 zavedenie možnosti sporenia účastníka vo viacerých príspevkových doplnkových dôchodkových fondoch súčasne. Už od nového roka 2014 bude klient môcť bezplatne prestupovať do inej DDS-ky po jednom roku od uzatvorenia zmluvy (v súčasnosti môže účastník bezplatne zmeniť DDS po troch rokoch). Novela sa dotkla aj ustanovení o dávkach vyplácaných z III. piliera. Zavádza pre nových klientov novú dávku tzv. predčasný výber a sprísňuje pravidlá pre vznik nároku na doplnkový starobný a doplnkový výsluhový dôchodok. Ustanovenia dávkových plánov, ktoré sú súčasťou účastníckej zmluvy uzatvorenej pred 1. januárom 2014, a ktoré sa týkajú o. i. aj dávok, však zostávajú pre súčasných klientov naďalej v platnosti. No pre klientov, ktorí podpíšu zmluvu, resp. dodatok s účinnosťou po 31. decembri 2013 a pristúpia na nové pravidlá  v zmysle novely, budú platiť nové pravidlá pre vyplácanie dávok. „Klienti, ktorí si v súčasnosti sporia v III pilieri by si teda mali uvedomiť, že ide v prvom rade o dlhodobé sporenie na dôchodok, preto odporúčame dodatkom pristúpiť na nové pravidlá doplnkového dôchodkového sporenia uvedené v zákone a využiť tak najmä obnovenie daňovej úľavy. O každú zmenu pritom musí klient požiadať doplnkovú dôchodkovú spoločnosť na tlačive, ktoré doručí do spoločnosti alebo priamo na našich pobočkách. Tlačivá, ako aj zoznam pobočiek sú uvedené na webe,“ radí Juraj Dlhopolček, člen predstavenstva ING Tatry-Sympatia, d.d.s, a.s. a člen predstavenstva ING dôchodkovej správcovskej spoločnosti, a.s.

Zníženie odplát za správu

Novela prináša aj zmeny, ktoré nie sú celkom pozitívne; týka sa to najmä zníženia odplát za správu doplnkových dôchodkových fondov. „Radikálne zníženie bez predchádzajúcej hlbšej analýzy fungovania systému však značne skomplikuje proces „ozdravenia“ systému. Poplatky totiž neklesnú postupne, ale ihneď. No ľudia budú na zmeny reagovať postupne a noví klienti si cestu do systému nájdu až počas niekoľkých rokov. Tento proces bude o to pomalší, že dôchodkové spoločnosti nebudú môcť toľko investovať do vzdelávania ľudí o sporení, do marketingových aktivít a tiež inovácií, ktoré skvalitnia služby poskytované klientom. Vo všeobecnosti však nie je pravda, že so znižovaním poplatkov nesúhlasíme, veď postupné znižovanie odplát je už nastavené v aktuálne platnej legislatíve,. Tvorcovia legislatívy, žiaľ, preferovali zrealizovať všetko naraz, čo pre nás vytvorilo úplne zbytočné nové rizika a neistoty,“ komentuje Juraj Dlhopolček.

Red.