Prekvapivo veľa úrazov sa stáva v kanceláriách

Hojdáte sa v práci na stoličke? Chodíte pri vybavovaní po schodoch? Jazdíte autom na služobné cesty? Aj v takejto situácii sa vám môže stať pracovný úraz. Hoci sa zdá, že kancelárske a všeobecne nevýrobné prostredie je menej rizikové ako priemyselná výroba, opak je pravdou.

V minulom roku sa viac ako polovica všetkých pracovných úrazov (58 % - 4 761 úrazov) stala práve v nevýrobných firmách. Pracovný úraz nám teda hrozí nielen vo výrobných priestoroch, ale aj v kancelárii a môže spôsobiť i viactýždňový výpadok príjmu. Rozhodne teda má zmysel chrániť sa vhodným poistením, prípadne motivovať zamestnávateľa, aby úrazové poistenie zaradil medzi benefity.

Jeseň je z hľadiska úrazov najrizikovejšia
Podľa analýzy Národného inšpektorátu práce bola v uplynulých dvoch rokoch (2013 a 2014) jeseň jedným z najrizikovejších období z pohľadu registrovaných pracovných úrazov. Aj keď štatistika neskúma dôvody, vypovedá  o najčastejších príčinách. Prekvapuje napríklad fakt, že z celkového počtu 8 195 pracovných úrazov v roku 2014 bolo až 1 102 spôsobených pádom osôb na rovine. „Príčinou takéhoto úrazu môže byť prakticky čokoľvek. Potknete sa, ste unavení, zatočí sa vám hlava… Pracovné úrazy sú od iných odlišné len tým, že sa stanú na pracovisku. Tam za bezpečnosť zamestnanca do istej miery zodpovedá zamestnávateľ,“ hovorí Jiří Čapek, generálny riaditeľ NN Životnej poisťovne. Celosvetové čísla sú alarmujúce: 313 miliónov ľudí ročne utrpí zranenie, ktoré vyžaduje najmenej štyri dni pracovnej neschopnosti. „Pracovná neschopnosť však môže napríklad pri zlomenine trvať aj mesiac, preto je ideálnou ochranou proti výpadku príjmu poistenie,“ upozorňuje J. Čapek.



6 eur vo forme  poistenia má vyššiu hodnotu ako navýšenie k platu
Najdôležitejšie je poznať svoje práva, ale i povinnosti. Povinnosťou zamestnávateľa je zabezpečiť zamestnancom bezpečné pracovné podmienky, v ktorých môžu svoju prácu vykonávať bez ohrozenia života či zdravia. „Zákonník práce hovorí, že zamestnávateľ je zodpovedný za škodu pri pracovnom úraze zamestnanca aj v prípade, že zabezpečil pracovisko. Zodpovednosť sa prenáša na zamestnanca len v prípadoch explicitne uvedených v zákone, a to napríklad, ak zamestnanec porušil bezpečnostné predpisy alebo bol pod vplyvom omamných látok či alkoholu. No aj tak istú časť nákladov znáša zamestnávateľ,“ vysvetľuje Čapek.
Pre firmu je výhodné uzatvoriť poistenie zamestnancom hneď z troch dôvodov: chráni samu seba, poskytuje ľuďom zaujímavý benefit a poistenie môže uhradiť zo sociálneho fondu (čím šetrí náklady). Výhodnosť benefitu je jednoznačná: priemerné mesačné poistné pre jedného zamestnanca vychádza len 6 eur mesačne pri pokrytí troch rizík:

  • úraz a strata života (poistná suma 5 000 eur),
  • kritická choroba (poistná suma 3 000 eur),
  • denné odškodné pri liečení úrazu.  

Zvýšenie platu o 6 eur pritom nepovažuje žiadny zamestnanec za skutočný nárast príjmu, avšak poistenie uzatvorené za rovnakú sumu už má reálnu hodnotu. „Ak si človek pri dopravnej nehode počas služobnej cesty poškodí slezinu, zlomí si ramennú kosť a utrpí trvalé obmedzenie pohyblivosti kolenného kĺbu, poisťovňa mu vyplatí 3 350 eur. To je nezanedbateľná pomoc, ktorú môže využiť napríklad na rehabilitáciu či zdravotné pomôcky, ktoré mu uľahčia život,“ vysvetľuje J. Čapek.

Bez poistenia čelí človek výraznému, až tretinovému výpadku príjmu v prípade PN-ky. Pri mesačnom liečení dostane zamestnanec s priemernou mzdou 839 eur iba 430,40 eur vo forme nemocenskej dávky namiesto čistej mzdy 648,75 eur, na ktorú je zvyknutý v bežnom miesiaci.