Slováci neveria, že sa o nich štát na dôchodku postará

Avšak samostatne si na dôchodok nesporí viac ako tretina populácie


Slováci prestávajú dôverovať štátu, že sa o nich v seniorskom veku postará. Napriek tomu sa nestarajú o alternatívne zabezpečenie na dôchodok. Jedným z dôvodov je nestabilita dôchodkového systému a jeho neustále zmeny. Ak chce štát znižovať do budúcnosti náklady na dôchodkový systém, musí podporiť zamestnávateľov v poskytovaní príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie a zároveň motivovať ľudí dlhodobo sporiť. Tieto údaje vyplynuli z prieskumu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti ING Tatry-Sympatia.

Slováci sa dostali do zvláštnej situácie: stratili dôveru v dôstojný dôchodok od štátu, ale zároveň sú nedostatočne informovaní, ako aj natoľko znechutení, že ignorujú ďalšie spôsoby zabezpečenia. Až
71 % ľudí vo veku do 35 rokov žije výlučne zabezpečením prítomnosti a nezaoberá sa dôchodkom. Vo vekovej kategórii 36 – 60 rokov je to tiež veľká skupina predstavujúca 53 %. V Slovákoch prevláda silný pocit neistoty: až 61 % ľudí neverí, že v pokročilom veku sa dočkajú dôchodku v dnešnej podobe, dokonca 58 % predpokladá, že štát neposkytne budúcim dôchodcom absolútne žiadnu sociálnu dávku.

Najlepší imidž má III. pilier

Z hľadiska istôt do budúcnosti a výhodnosti výnosov vnímajú Slováci najpozitívnejšie práve III. pilier. Zásadnými parametrami, ktoré ich motivujú individuálne si sporiť na dôchodok je možnosť meniť výšku príspevkov (76 % opýtaných), poberať príspevok zamestnávateľa (73 %) a možnosť získať zaujímavý dlhodobý  výnos (73 %).

Slováci sa v prieskume vyjadrili, že sa na dôchodok najčastejšie pripravujú rôznymi sporeniami, no napriek tomu až 31 % z nás žiadne zabezpečenie nemá. Prieskum zároveň ukázal, že v rámci výhodných spôsobov zabezpečenia u ľudí dominujú neisté formy ako kariéra a vlastné podnikanie (14 %) alebo tradičné formy ako vlastníctvo nehnuteľností (19 %). „Ak chce štát podporiť individuálne dlhodobé sporenie na dôchodok a zmierniť budúci tlak na verejné financie, mal by pokračovať v podpore príspevkov zamestnávateľov a zároveň podporiť individuálne dôchodkové sporenie. Ak ľudia prestanú mať pocit, že neustále zmeny ohrozujú ich budúci dôchodok, budú mať vyššiu motiváciu prevziať zodpovednosť za zabezpečenie sa na starobu,“ hovorí Juraj Dlhopolček, výkonný riaditeľ ING pre dôchodky a firemný obchod.

Prieskum tiež poukázal na to, že väčšina opýtaných uprednostňuje elektronickú formu komunikácie v súvislosti s dôchodkovým sporením. Až 69 % opýtaných vyjadrilo záujem uzavrieť zmluvu o doplnkovom dôchodkovom sporení on-line formou a veľká časť opýtaných, predovšetkým z radov mladších respondentov, by počas sporenia privítala informácie elektronickou formou. Zohľadňujúc i tieto výsledky prieskumu,sa v r. 2013 ING Tatry-Sympatia a ING Dôchodková správcovská spoločnosť v SR stanú priekopníkmi na trhu zavedením on-line spôsobu uzatvárania zmlúv o II. a III. pilieri. Zároveň v prvých mesiacoch roka 2013 spustia vynovený klientsky portál, ktorý klientom umožní získavanie informácií o stave na svojom dôchodkovom účte, ako aj elektronickú formu vykonávania zmien týkajúcich sa sporenia, vrátane elektronických výpisov z účtu.

Slováci potrebujú na dôchodok 670 eur

Priemerná suma, potrebná na dôstojný dôchodok, vychádza podľa prieskumu na 670 eur. Slováci pritom v priemere očakávajú od štátu dôchodok vo výške 344 eur. Tento priepastný rozdiel poukazuje na nesúlad medzi očakávaniami a realitou, resp. vlastnou zodpovednosťou.

Prieskum pre spoločnosť ING Tatry-Sympatia, d.d.s., a.s., realizovala agentúra 2muse počas júla 2012 na reprezentatívnej vzorke 607 respondentov.