Sprievodca dôchodkami pre samostatne zárobkovo činné osoby

Jeden je zamestnanec, druhý živnostník. Obaja pracujú osem hodín denne. Napriek tomu môžu mať v budúcnosti diametrálne odlišný dôchodok. Živnostník nemusí dosiahnuť ani na minimálny. Prečo? Všetko podstatné sa dozviete v našom sprievodcovi dôchodkami.

Aký je rozdiel medzi dôchodkom zamestnanca a SZČO?

Väčšina samostatne zárobkovo činných osôb platí na Slovensku len minimálne sociálne odvody. Na jednej strane im dnes zostáva viac peňazí v peňaženke, no zároveň môžu živnostníkov čakať problémy na dôchodku.

Pri dôchodku zo štátneho prvého piliera platí rovnaký vzorec pre každého. O výške dôchodku rozhoduje počet rokov poistenia – na to, aby ste mali nárok na dôchodok, potrebujete aspoň 15 rokov dôchodkového poistenia, priemerný osobný mzdový bod a aktuálnu dôchodkovú hodnotu.

Rozdiel medzi zamestnancom a SZČO spočíva v základe, z ktorého sa odvody platia. Zamestnanec odvádza poistné z celej hrubej mzdy, zatiaľ čo živnostník si základ môže do istej miery nastaviť. Výsledkom je nižší budúci dôchodok pre samostatne zárobkovo činné osoby – neraz pod hranicou minimálnej penzie, na ktorú je potrebných aspoň 30 rokov dôchodkového poistenia.

Sociálne a zdravotné poistenie SZČO a ich vplyv na dôchodok

Samostatne zárobkovo činné osoby, rovnako ako zamestnanci, platia sociálne poistenie (odvody do Sociálnej poisťovne) a zdravotné poistenie. Do konca roka 2025 je minimálny vymeriavací základ pre SZČO rovnaký pre zdravotné aj sociálne odvody – je to polovica priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. V roku 2025 predstavujú minimálne sociálne odvody SZČO úroveň 252,59 eura a zdravotné odvody 107,25 eura.

Zo spoločného vzorca vychádza aj výpočet dôchodku zamestnanca a SZČO (živnostníka). Rozdiel je však v konkrétnych údajoch, ktoré vstupujú do výpočtu – najmä vo výške vymeriavacieho základu. Čím vyšší vymeriavací základ, tým vyššie odvody, ale aj mzdové body (samozrejme, do určitého limitu). V prípade zamestnancov s priemernou mzdou sa osobný mzdový bod spravidla pohybuje okolo hodnoty 1, keďže platia odvody z celej hrubej mzdy.  

V prípade SZČO je vymeriavací základ často nižší (môže si uplatniť paušálne či iné výdavky a často platí len minimálne odvody). A tak osobný mzdový bod môže byť napríklad pri minimálnych odvodoch len 0,46. To môže znamenať rozdiel v dôchodku aj viac ako 350 eur oproti zamestnancovi s priemernou mzdou.

Chcete vedieť predpokladanú výšku vášho budúceho dôchodku? Využite našu online dôchodkovú kalkulačku, ktorá projektuje dôchodok zo všetkých 3. pilierov.

Stratégie sporenia na dôchodok pre živnostníkov

Živnostníci často odvádzajú nižšie sumy na dôchodkové poistenie – jednak kvôli nastaveniu legislatívy, ale aj preto, že nechcú prispievať do štátneho dôchodkového piliera viac, než je to nevyhnutné. Nemajú totiž istotu, že vyššie odvody sa výrazne prejavia na ich budúcej penzii. Tento prístup však obstojí iba v prípade, že si na dôchodok sporia aj iným spôsobom.

Pri finančnom plánovaní SZČO je najrozumnejšou stratégiou skombinovať viacero dôchodkových pilierov. Zároveň platí, že čím skôr začnete, tým viac peňazí sa vám bude zhodnocovať na vašom dôchodkovom účte.

Ak platíte sociálne odvody do Sociálnej poisťovne, tak vstup do 2. piliera by mal byť pre vás prirodzenou voľbou. Od 1. mája 2023 je zavedené pravidlo, že pri začatí podnikania, teda aj ako SZČO, automaticky vstupujete do druhého piliera – s možnosťou výstupu. Výhodou 2. piliera je, že ide o individuálne kapitálové sporenie, kde si každý sporí na svoj vlastný dôchodok s možnosťou výberu fondov, a tým aj možnosťou dosiahnuť lepšie zhodnotenie. Napríklad akciový negarantovaný dôchodkový fond Dynamika spoločnosti NN DSS dosiahol od začiatku roka zhodnotenie viac ako 12 %.

3. doplnkový dôchodkový pilier (známy ako DDS) je výhodnejší pre zamestnancov, ktorým prispieva aj zamestnávateľ. Benefit v podobe daňovej odpočítateľnej položky – a to aktuálne do výšky 180 eur za rok – môžu však využiť aj živnostníci. Ďalšou možnosťou ako si šetriť na dôchodok sú investície, kde Slováci najviac veria nehnuteľnostiam a ETF fondom.

SZČO, ktorí dlhodobo platia minimálne odvody, by mali cielene navyšovať vlastné sporenie na dôchodok. Inak sa môže stať, že ich dôchodok nebude dosahovať ani minimálnu sumu.

Možnosti podnikania na dôchodku

Podnikanie na dôchodku je na Slovensku pomerne bežné. Niektorí dôchodcovia si takto privyrábajú, iní hľadajú sebarealizáciu či sociálny kontakt. Živnostenské podnikanie u dôchodcu je v mnohých ohľadoch rovnaké ako u každého iného živnostníka. Ak sa dôchodca rozhodne podnikať ako živnostník, musí si najskôr vybaviť živnostenské oprávnenie.

Pozor na odvody!

Pri podnikaní môže dôchodcovi vzniknúť povinnosť platenia odvodov na sociálne poistenie. V roku 2025 to je v prípade, že príjem z podnikania za rok 2024 prekročí sumu 8 580 eur (bez odpočítania výdavkov). Zároveň platí, že ak dôchodca – SZČO túto hranicu prekročí a je poberateľom predčasného starobného dôchodku, okrem vzniku povinnosti platiť odvody do Sociálnej poisťovne mu zanikne nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku.

Aktuálne trendy a výzvy v dôchodkoch SZČO

Od januára 2026 prichádza v systéme sociálneho poistenia SZČO na Slovensku k významným zmenám. Zvyšuje sa vymeriavací základ, a teda aj odvody, ktoré musia živnostníci platiť. Z pôvodných 50 % priemernej mzdy spred dvoch rokov sa vymeriavací základ zvyšuje na 60 %. Minimálne odvody SZČO do Sociálnej poisťovne tak stúpnu od januára 2026 na 303,11 eura (namiesto doterajších 252,59 eura). Minimálny odvod do Sociálnej poisťovne budú platiť SZČO do výšky hrubých príjmov 36 306 eur. SZČO, ktorá má príjem nižší ako 50 % všeobecného vymeriavacieho základu za predchádzajúci rok, bude platiť „mikro“ odvody vo výške 131,34 eura mesačne.

Skrátia sa aj odvodové prázdniny pre nových živnostníkov. Noví podnikatelia budú povinní platiť sociálne odvody vo výške 131,34 eura už od 6. mesiaca podnikania. Doteraz mohli odvodové prázdniny trvať aj 21 mesiacov – v závislosti od toho, kedy začal živnostník podnikať a kedy podal prvé priznanie.

Tieto zmeny sú najvýznamnejšími úpravami v oblasti sociálneho poistenia pre SZČO za posledné roky a majú dopad na ich finančné plánovanie a zabezpečenie v starobe. Štát si od zmeny sľubuje, že vyplácané dôchodky budú vďaka tomu vyššie a budú odrážať reálnu výšku poistenia.

To, ako sa budú presne vyvíjať dôchodky na Slovensku, je ťažké predpovedať s vysokou presnosťou. Jedno je ale isté. Živnostníci, ktorí platia minimálne odvody, budú okrem bežných podnikateľských výziev v starobe čeliť aj obavám z finančnej nestability. Úspešné zvládnutie týchto výziev si vyžaduje dobré plánovanie, rozumné investovanie a diverzifikáciu sporenia na dôchodok.

Autor: Zuzana Ďurčová, Account Manager, Crossline PR