Slováci si stále viac uvedomujú dôležitosť sporenia na dôchodok

Z výletnej riečnej lode, zakotvenej na brehu Dunaja, vystupuje skupina spokojných seniorov a vydáva sa na prehliadku Bratislavy. Tú zakončia obedom v príjemnej, určite nie lacnej reštaurácii v centre mesta. Ďalšou zastávkou na ich plavbe bude Viedeň či Budapešť. Môžu sa aj budúci slovenskí dôchodcovia tešiť na podobný scenár, alebo je to sci-fi?

So zvyšovaním priemerného veku obyvateľstva a klesajúcou pôrodnosťou na Slovensku rastie počet ľudí v post produktívnom veku. Zároveň sa Slováci čoraz menej spoliehajú len na dôchodok od štátu a začínajú si vo väčšej miere sporiť na spokojnú starobu.

V roku 2017 dosiahol priemerný vek obyvateľov Slovenska 40,59 roka. Zároveň sa postupne znižuje počet narodených detí, pretože žien vo veku 15 až 49 rokov je z roka na rok stále menej. Píše sa to v publikácii Perspektívy, riziká a výzvy demografického vývoja najväčších miest Slovenska z dielne Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Výskumného demografického centra.

Hroziaca demografická kríza postupne mení zmýšľanie Slovákov, pokiaľ ide o ich budúce príjmy v dôchodkovom veku. Správajú sa zodpovednejšie a viac využívajú možnosť vytvárať si, okrem povinných platieb do priebežne financovaného systému dôchodkového zabezpečenia, aj vlastné rezervy prostredníctvom dobrovoľného sporenia na dôchodok. To, že záujem o III. pilier stúpa dokazuje i fakt, že počet nových zmlúv na slovenskom trhu vzrástol o 24 %, ak porovnávame 1. kvartál 2017 a 2018.

II. alebo III. pilier?
Zvýšiť si životnú úroveň v penzijnom veku je možné dobrovoľným vstupom do II., ako aj III. piliera. Vstupom do II. piliera sa povinné odvody na dôchodkové sporenie v celkovej výške 18 % rozdelia na dve časti a sporiteľ si do vybranej dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS) odvádza v súčasnosti 4,5 % z odvedených prostriedkov. Naopak, v doplnkovom dôchodkovom sporení si účastník môže aktívne určovať výšku svojho príspevku a v mnohých prípadoch využiť aj príspevok zamestnávateľa, čiže má časť peňazí, takpovediac, zadarmo. Pre zamestnanca prináša príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie vyšší efekt ako zvýšenie mzdy, nakoľko príspevok na III. pilier nepodlieha všetkým odvodom ako mzda. Navyše si účastník môže zvoliť fondy, v ktorých chce svoje úspory zhodnocovať a nasporené prostriedky sú v prípade jeho úmrtia predmetom dedenia alebo pripadnú účastníkom vopred určenej oprávnenej osobe.

Najdlhšiu tradíciu na Slovensku v oblasti dôchodkového sporenia majú NN dôchodkové spoločnosti. Doplnková dôchodková spoločnosť NN Tatry - Sympatia je lídrom na trhu a v prvom kvartáli tohto roku prekonala hranicu 300-tisíc klientov vďaka kvalitnému servisu a tiež snahe zatraktívniť III. pilier pre zamestnancov i zamestnávateľov.

„Nárast účastníkov v III. pilieri evidujeme rovnako u nás v NN Tatry – Sympatia, ako aj na celom slovenskom trhu. Záujem o doplnkové dôchodkové sporenie vnímame zo strany zamestnancov aj zamestnávateľov, pretože DDS je v súčasnosti jedným z kľúčových benefitov najmä u zamestnávateľov so zahraničným kapitálom a atraktívny je predovšetkým pre  vekovú skupinu nad 30 rokov,“ hovorí Martin Višňovský, prezident ADDS a člen predstavenstva NN Tatry – Sympatia.

K spomínanému nárastu účastníkov prispela aj spolupráca NN dôchodkových spoločností so Slovenskou sporiteľnou. Od začiatku marca si totiž záujemcovia o dôchodkové sporenie môžu v ktorejkoľvek pobočke Slovenskej sporiteľne zriadiť starobné dôchodkové sporenie s NN dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, ako aj doplnkové dôchodkové sporenie s NN Tatry – Sympatia.

Na Slovensku je však podľa M. Višňovského stále potrebné zvyšovať finančnú gramotnosť obyvateľstva a začať so vzdelávaním ideálne už od základnej školy. „Mladý človek by mal do produktívneho veku vstupovať s presvedčením, že je dôležité myslieť na svoju budúcnosť a mať ju vo svojich rukách,“ dodáva M. Višňovský.