Komentár investičného manažéra k 27.02.2026

Globálna ekonomika bola vo februári 2026 rozdelená na dva protichodné trendy. Na jednej strane rýchlo napredovali nové technológie, na druhej strane rástlo geopolitické napätie vo svete. Ekonomika sa nachádzala v neskorej fáze hospodárskeho cyklu a na trhoch sa hovorí o oživení v tvare písmena K. To znamená, že celkové čísla vyzerali relatívne stabilne, ale medzi jednotlivými sektormi a skupinami ľudí sa rozdiely zväčšovali – niektoré časti ekonomiky rástli, iné slabli. Najvýraznejším znakom mesiaca boli veľké rozdiely vo výkonnosti jednotlivých regiónov. Významnú úlohu zohrala historická zmena menovej politiky v Japonsku a zároveň prudké zhoršenie vojenského konfliktu na Blízkom východe. 

Globálny akciový index MSCI World vzrástol o 0,6 % v USD. Trhy zaznamenali presun kapitálu z technologických firiem do iných sektorov. V USA hlavné indexy mierne klesli, napríklad S&P 500 poklesol o 0,8 %v USD. Dôvodom bolo najmä to, že investori začali viac skúmať, či investície do umelej inteligencie skutočne prinášajú dostatočný zisk. Naopak, Japonsko a Európa sa stali novými lídrami rastu. Japonský index Nikkei 225 vzrástol o výrazných 10,4 %, najmä po víťazstve premiérky Sanae Takaichi vo voľbách. Trhy očakávali vyššie vládne výdavky a reformy riadenia firiem. Európske akcie, ktoré merané indexom Eurostoxx 50 vzrástli o 3,3 %, profitovali z rastu sektorov ako energetika a banky, ktorým pomohli vyššie ceny komodít a postupné oživenie priemyslu v eurozóne. 

Na dlhopisových trhoch ceny dlhopisov rástli a ich výnosy klesali. Dôležitým faktorom bola nižšia inflácia, než sa čakalo. Svoju rolu mohlo zohrať aj narastajúce geopolitické riziko. Riziko inflácie však nemusí tak rýchlo pominúť, keďže cena ropy Brent vzrástla vo februári približne o 13 %. Centrálne banky, napríklad Federálny rezervný systém (Fed) a Európska centrálna banka (ECB), preto pozastavili znižovanie úrokových sadzieb a signalizovali, že sadzby môžu zostať vyššie dlhší čas. V Japonsku výnos 10-ročných štátnych dlhopisov prekročil 2,25 %, čo je najvyššia úroveň za približne 30 rokov.

V období tejto neistoty výrazne posilnilo zlato, ktoré investori považujú za bezpečný prístav. V eurách dosiahla priemerná cena až 4 245 € za uncu, čo bol už šiesty mesiac po sebe nový rekord. Rast ceny zlata spôsobila nielen zvýšená geopolitická neistota vyvolaná vyostrovaním vzťahov medzi USA a Iránom, ale aj dlhodobý trend: centrálne banky aj drobní investori sa snažia chrániť pred oslabovaním mien a vyššou infláciou. Rastúce zadlženie západných krajín tiež zvyšuje obavy o stabilitu verejných financií.