Komentár investičného manažéra k 31.08.2026

August sa na finančných trhoch niesol v znamení prevažne pozitívnej nálady investorov, hoci prostredie naďalej komplikovali zvýšená inflácia a rastúce výnosy štátnych dlhopisov. Akciové trhy vo vyspelých ekonomikách zaznamenali mierne zisky, pričom najlepšie sa darilo Japonsku a eurozóne. Japonský index Nikkei 225 vzrástol približne o 3 % a nemecký DAX si pripísal 2,45 %, pričom počas mesiaca dosiahol nové historické maximum. Americký S&P 500 zaznamenal mierny rast, podporovaný najmä dobrými výsledkami technologických spoločností a pokračujúcimi investíciami do umelej inteligencie. Z rozvíjajúcich sa trhov zaujal najmä čínsky Shanghai Composite, ktorý vzrástol o približne 4 %, zatiaľ čo India a Brazília mierne oslabili.

Na dlhopisových trhoch pokračoval rast výnosov, keď investori reagovali na pretrvávajúce inflačné tlaky a opatrnú komunikáciu centrálnych bánk. Výnos 10ročného amerického štátneho dlhopisu sa na konci mesiaca pohyboval okolo 4,75 %, zatiaľ čo výnos nemeckého Bundu vzrástol približne na 3,32 %. Výraznejší nárast zaznamenali francúzske dlhopisy, kde desaťročný výnos prekročil 4 % v súvislosti s rastúcimi obavami o stav verejných financií.

Makroekonomické údaje naďalej poukazovali na rozdielny vývoj medzi jednotlivými regiónmi. V eurozóne inflácia podľa predbežného odhadu zrýchlila v auguste na 3,3 %, najmä v dôsledku vyšších cien energií, zároveň však podnikateľská aktivita mierne zrýchlila a kompozitný PMI index (index nákupných manažérov) vzrástol na 52,1 bodu. Americká ekonomika v druhom štvrťroku rástla anualizovaným tempom 1,5 %, čo predstavovalo spomalenie oproti prvému štvrťroku. Domáci dopyt však zostal relatívne silný, zatiaľ čo trh práce začal vykazovať známky ochladzovania. V Číne zostávala slabšia domáca spotreba jednou z hlavných výziev, no technologický sektor a výroba zariadení si udržali pomerne dobrú dynamiku.

Centrálne banky si v tomto prostredí zachovali opatrný prístup. Americká centrálna banka (Fed) ponechala základnú úrokovú sadzbu v pásme 3,50–3,75 % a naznačil, že ďalší vývoj politiky bude závisieť najmä od inflácie. Európska centrálna banka (ECB) ponechala depozitnú sadzbu na úrovni 2,25 %. Vyššie ceny energií, fiškálne riziká a geopolitické napätie tak naďalej obmedzovali priestor na rýchlejšie uvoľňovanie menovej politiky