Slováci majú pomerne vysoké finančné sebavedomie. Ich skutočné vedomosti sú však omnoho horšie.

Slováci majú pomerne vysoké finančné sebavedomie. Ich skutočné vedomosti sú však omnoho horšie.

Takmer tretina Slovákov je presvedčená, že to s financiami vie. V skutočnosti im ale naozaj rozumie, resp. to s nimi vie len 12 %. S 88 % obyvateľov so základnými, prípadne slabými finančnými znalosťami tak Slováci vo svetovom rebríčku skončili na poslednom mieste. Vyplynulo to z medzinárodnej štúdie poisťovacej časti ING vykonanej v 12 krajinách Ameriky, Európy a Ázie.

Financie majú Slováci podľa svojich slov pod kontrolou, úplne istí si však pri narábaní s nimi nie sú. Najväčšie problémy im pritom robili otázky o sporení. „Správne si spočítať úroky dokázalo len 37 % Slovákov, pritom ide o bežný finančný produkt, ku ktorému stačia základné finančné znalosti,“ uviedla k výsledkom generálna riaditeľka ING pre poistenie a dôchodky Renata Mrázová. S otázkami ohľadne investícií si potom správne poradilo 42 % respondentov, úvery správne zhodnotilo len 48 % Slovákov. „Investície stále považujeme za niečo veľmi zložité a nepochopiteľné a túto oblasť financií máme tendenciu opomínať. Z úverov potom máme strach a ťažko si pripúšťame neschopnosť postarať sa sami o seba a blízkych. Často sa preto podrobnými podmienkami úveru či pôžičky ani nezaoberáme,“ doplnila Renata Mrázová.

Smutné posledné miesto

I keď sa Slováci považujú za relatívne zdatných finančníkov, realita je úplne opačná. V porovnaní s 12 národmi Európy, Ameriky i Ázie skončili suverénne na poslednom mieste. Dobrými alebo výbornými finančnými znalosťami totiž oplýva len 12 % Slovákov. Pred nimi sa umiestnili Mexičania s 19 % respondentov s vysokou úrovňou finančných znalostí a Česi s 21 %. Naopak najlepšie sa vo financiách orientujú Japonci (44 %), Indovia (40 %) a Kórejci (37 %).

Súboj pohlaví, generácií a krajov

V porovnaní muži vs. ženy na Slovensku víťazí silnejšie pohlavie – spomedzi ľudí s vysokou úrovňou finančných znalostí bolo 67 % mužov. Medzigeneračný súboj vyhrala veková skupina 35–49 rokov, až 45 % respondentov s vysokými finančnými znalosťami bolo v tomto veku. Tesne v závese je skupina 20–34 rokov (40 %). Porazenými boli ľudia vo veku 50 až 64 rokov len s 15 %. Pritom najlepšie sú na tom Bratislavčania a Trenčania, pretože najvyšší podiel ľudí s vysokou úrovňou finančných znalostí bol z týchto krajov. A ekonomické vzdelanie? Ani to nie je podľa štúdie zárukou finančného know-how – ľudia znalí ekonómie tvorili tretinu respondentov s nízkymi finančnými znalosťami.

Na čo najviac míňame?

Takmer ¾ slovenských domácností si vedú rozpočet či prehľad o svojich príjmoch a výdavkoch a stanovený cieľ dodrží každý mesiac približne 59 % slovenských domácností. Najviac, a to až dve tretiny rodinného rozpočtu, zhltnú výdavky za potraviny a domácnosť. Teda na oblečenie, dopravu, sporenie, zábavu a iné im zostáva len tretina príjmov. Svoje účty pritom spravidla platí včas 73 % Slovákov čím sme sa dostali na úroveň celosvetového priemeru.

„Podľa prieskumu majú finančnú rezervu ¾ Slovákov, polovica by s peniazmi vyžila 3 a viac mesiacov. Táto tendencia je zrejme dôsledkom krízy, ktorá nás primäla šetriť a myslieť i na horšie časy,“ doplnila Renata Mrázová. A ako by sme reagovali v prípade nedostatku peňazí? Pri náhlych udalostiach by 68 % Slovákov znížilo svoje výdavky, hneď potom by Slováci čerpali doterajšie úspory (34 %) a až 18 % by si vzalo pôžičku. Ale napríklad za českými hranicami by po pôžičke siahli len 4 % respondentov. V prípade náhleho poklesu mesačného príjmu o 20 % by viac než polovica opýtaných vypustila dovolenku.