Životná úroveň Slovákov sa zlepšila

Index sociálneho rozvoja 2017, ktorý hodnotí sociálne aspekty života, ale aj hospodárske výsledky 128 krajín, ukazuje, že život na Slovenku sa postupne zlepšuje. Vyplýva to z výsledkov merania uznávanej neziskovej organizácie The Social Progress Imperative, ktorá od roku 2012 skúma 50 ukazovateľov kvality života po celom svete.

Krajinou s najvyššou životnou úrovňou za rok 2017 sa stalo Dánsko. Za ním nasledujú Fínsko, Island, Nórsko a piate je Švajčiarsko. Poslednou krajinou s „veľmi vysokým sociálnym rozvojom“, ktorá uzatvára spomínaný rebríček, je náš západný sused – Rakúsko s takmer 88 bodmi zo 100. Okrem ľudských práv, kam patrí napríklad osobná bezpečnosť a základná zdravotná starostlivosť, index sleduje aj prístup k informáciám a vzdelávaniu, kvalitu životného prostredia a ekonomickú situáciu.
Slovensko získalo v tomto meraní až 80,22 bodov a ocitlo sa medzi krajinami s „vysokým sociálnym pokrokom“. Oproti roku 2016 si polepšilo o jedno miesto v rebríčku a celkovo sa stalo 30. najlepšou krajinou pre život na našej planéte. Z nášho okolia sa do tejto skupiny dostali aj Česi (22. v poradí) a Poliaci (32. miesto). Maďarsko je v tejto kategórii medzi poslednými (37. miesto).


 
Zdroj: Social-Progress-Index-2017

Riziko chudoby je u nás rovnako nízke ako v Rakúsku
Jedným z dôležitých ukazovateľov životnej úrovne je aj riziko chudoby. To, aj so sociálnym vylúčením, hrozí len 18,4 % Slovákov, čo je iba o 0,1 % viac než v susednom Rakúsku. Inak je to v Poľsku a Maďarsku, kde sa s týmto problémom môže stretnúť až vyše pätina obyvateľstva. V Česku je situácia najstabilnejšia – iba 15 % občanov ohrozuje chudoba alebo sociálne vylúčenie. Z hľadiska vekových skupín je riziko vysoké pri deťoch, pretože sú odkázané na rodičov. Najvyššie riziko je pri ľuďoch v produktívnom veku  - je takmer dvakrát väčšie ako pri senioroch. Tí sa do takejto situácie dostanú oveľa nepravdepodobnejšie ako ostatní.

Pozitívne vyzerá aj budúcnosť dôchodkov
Hoci oproti viacerým európskym krajinám majú Slováci starobné dôchodky garantované štátom nižšie,  2. a 3. pilier vykazovali v minulom roku vyššie zhodnotenie, na aké boli sporitelia zvyknutí. V rámci 2. piliera sa najviac darilo akciovým a indexovým fondom, ktoré lákajú najmä nových, mladých sporiteľov. Najvyššie zhodnotenie, 9,41 % (za rok 2017)dosiahol indexový fond od NN DSS. Avšak, rok 2017 prial aj financiám nasporených v 3. pilieri, o ktorý je stále väčší záujem. Viaceré fondy v doplnkovom dôchodkovom sporení dosahovali podobné zhodnotenie ako fondy dôchodkových správcovských spoločností. „Ľudia si začínajú uvedomovať dôležitosť vlastných úspor na dôchodok, keďže už dnes je zrejmé, že sa nebudú môcť spoliehať len na štátny dôchodok a nevyhnutnosťou sa stane aj dobrovoľné dôchodkové sporenie", uvádza Martin Višňovský, prezident ADDS a člen predstavenstva NN Tatry – Sympatia.